[zamítnuto] Kyara - Jelení fez

1.Informačný štítok
Meno postavy: Kyara
Povolanie: Lovkyňa, lukostrelkyňa
Doposiaľ získané unikáty:
Mount – Hnedý erutijský talbuk
Luk – Beštia

2.O čo žiadam
Link: http://www.wowhead.com/item=70485
Názov: Jelení fez
Popisok: „Jeleňom sa nenarodíš, jeleňom sa staneš.“
Poznámka: Neviem ako sa riešia reskiny z vyšších datadiskov, ale ak by to šlo, tak ten gem v strede prefarbiť na červeno. Ak nie, tak aj táto zelená postačí.

3. Príbeh

Úcta Reorovi

Je to spln ďalšieho párneho mesiaca v roku. Vietor pofukuje, gejzíry vystrekujú, z vody sa parí a Kyara hľadí na nebesá. V tento večer musí odovzdať nové poznatky Neonovi, jednému z vládcov jej osobnej viery. (článok v umeleckej tvorbe) Je plne vybavená – má dve tašky plné períčok, paličiek, sviečok a haraburdia, ktoré na tento rituál potrebuje.

Nuž, pustí sa do práce. Postupne začína vyťahovať vetičky, na ktorých konce pripevňuje farebné pierka a privezuje k nim bylinu s otvoreným kvetom, ku každej paličke s inou farbou. Zapichuje ich do polostrovčeka čúhajúceho do gejzírového jazierka, postupne podľa hviezd na oblohe – tých, ktoré patria pod súhvezdie vlka, takže Neona. Keď dokončí prácu s paličkami, vytiahne sviečky a ukladá ich vždy po pravici od paličiek, a nakoniec berie menšie kamene, ktoré uloží naopak po lavici od paličiek. Sviečky na záver pozapaľuje a spokojne pohliadne na svoje dielo.

Narovná sa, poupraví si svoju operenú čelenku, odhrnie vlasy z tváre a rozpaží ruky. Kvôli svojej nemote neprehovorí, iba bez hláskov začne odriekavať modlitbu. Jej pery sa pohybujú v znakoch slov:
„Ja haluan suojella taivaan tähdet elämän.“

Ach, ako krásne by to znelo, keby to mohla skutočne povedať anjelským hlasom. Ruky pomaly spojí vpredu a potom ich skladá, privrie oči a dokončí modlitbu uklonením. V tú ranu vytrysknú okolité gejzíry a spŕškou horúcej vody zahasia sviečky v obradovom útvare, taktiež polejú aj Kyaru, ale nie natoľko aby ju zranili vyššou teplotou.

Pousmeje sa. Výborne. To bolo znamenie, jednoznačne. Povie si v duši a z pousmatia prejde do širokého úsmevu, ktorý na jej tvári veru často nevidno. Nasleduje však ďalší zvrat situácie, keď započuje bolestné skuvíňanie zvieraťa niekde v lese za svojím chrbátom. Strhne sa, vezme zo iba luk a pripne si k pásu tulec šípov. Má róbu, otrhanú niekde pri kolenách aby jej nezavadzala pri behu či chôdze – napriek tomu ju nosí výhradne na rituály.

Rozbehne sa plnou parou vpred za nariekaním, aby zistila, čo sa deje. Vbehne medzi uzučké stromy zdravého lesu, tesne vedľa ruín Thaladoru, susedského s osadou Zamlžených Vrchov a rovnež s gejzírovými jazierkami.

Po lavici ihneď spatrí ono skuvíňajúce zviera. Je to mláďa jeleňa obecného, samček – spoznať podľa pekných zdravých parôžkov trčiacich na jeho hlave. Nemá zadné nohy a policu zadku, všade okolo neho je krv a v pozadí je počuť zavíjanie vlka. Tento krásavec žiaľ skončil ako nedojedená večera jedného z nočných šabľozubých spevákov.

Vytiahne dýku a povzdychne si nad ním. Z toho čo z neho ostalo je spoznať, že bol dobre stavaný a mal veliký potenciál, no, čo už, stávajú sa aj horšie veci. A aby dokončila jeho trápenie, zohne sa k nemu. Pohladká ho po srsti na boku – hoci sa ju jelenček snaží nakopnúť, už mu sily odchádzajú nadobro. Zahná sa dýkou, bodne a zareže. Je koniec.

„Rakkaudella, ota se, Reor.“
Tohto jelenčeka venuje vládcovi života – Reorovi, ktorý je zhodou okolností symbolizovaný súhvezdím jeleňa.

No chvíľu na neho ešte hľadí – a tu dostane nápad. Tento jeleň sa stane jej novým symbolom! Perfektne mi zapasuje! Reor bude mať zo mňa radosť! Teší sa v duchu Kyara. Vezme svoj lovecký tesák a už sa ženie krásavca pripraviť o mladé parôžky.

Na ďalší deň sa vydá ku koželuhovi pre svoju helmu s koženým pancierovaním, ktorú si nechala vyrobiť. Prinesie mu aj parôžky a nechá si ich na helmu prirobiť, aby si takto uctila pamiatku na mladého jeleňa, ktorého ako prvého svojho druhu poslala práve Reorovi, a nie Neonovi.